Telefón nenahradí ľudské ucho (22.02.2016, 01:11)

Stokrát som sa už zaprisahala, že nebudem písať do našich novín. Potom ma však akoby naschvál skontaktuje pár ľudí, aby som písala, pretože im to pomáha a teší ich to. A tak sa vždy znovu a znovu vyhecujem a beriem pero. Ktovie, možno práve to Boh odo mňa čaká, keď ma necháva tak dlho žiť... Toľko pre začiatok.

Obávam sa však, že dnes svojho čitateľa sklamem. Mala by som možno písať o voľbách, ktoré sa blížia závratnou rýchlosťou. K tomu však iba toľko. Chcete-nechcete, aj keď voliť nepôjdete, váš hlas zaváži. Preto radím: Pozrite si tie plachty, ktoré ste dostali a zakrúžkujte mená ľudí, ktorých poznáte a ktorým veríte. A podľa toho, kde ste ich našli, voľte aj stranu. Bezchybná nie je ani jedna, ani tá, ktorá sľubuje modré z neba.

Veľkou chybou je však voliť stranu novú, neznámu. Uisťujem vás, že spraví rovnaké chyby, ibaže teraz o nich nevieme. A ide im tak akurát o seba a ich pohodlný príjem na štyri roky.

A teraz k tomu, čo ma trápi ešte viac. Sú to nemé tváre! Je mi zle, keď počúvam a vidím desiatky bez milosti vyhodených psíkov a mačiek. Som presvedčená, že by vôbec nebolo toľko samovrážd, keby tí, čo ich chcú páchať, mali pri sebe nejakú nemú tvár.

Žijeme v uponáhľanej, nemilosrdnej dobe. Vládnu nám developeri, peniaze a čas. Nemáme čas často ani na vlastnú rodinu, nieto ešte na nejaké dezorientované dieťa, pubertiaka či na osamelého suseda alebo babičku.

Nie som hlúpa, aby som hlásala, že peniaze nie sú všetko. Bez nich sa žije ťažko. Nesmú však dovoliť, aby sme žili len pre ne. Nepochopím nenažranosť boháčov, ktorí sú už dávno za vodou a predsa nemajú dosť! Hovorí sa, že pohrebný rubáš nemá vrecká. Som presvedčená, že je to pravda.

Na kieho čerta mi bude pomník v nadživotnej veľkosti? Verím v Boha. Nechcem vás však obracať na vieru, iba mi behá po rozume veta, ktorú mladý Karel Čapek povedal svojmu otcovi: Táto, ty budeš jednou otrávenej, když se vzbudíš a zjistíš, že Bůh je.

A ako to súvisí s vyhodenou nemou tvárou?

V stredu ideme do pôstnej doby. Čo keby sme namiesto bombastických skutkov ukrojili trochu svojho vzácneho času pre niekoho, kto nemá ani tú nemú tvár, s ktorou by mohol prehodiť zopár viet...

Lebo, verte, súčasná doba potrebuje spriaznené ucho živého človeka, nielen hnusné „hlásky“ v telefóne!

Marta Černá, Fórum spotrebiteľa
ZÁKAZNÍK JE PÁN