Vajnorská ulica je po zotmení plná prostitútok (20.04.2006, 00:00)

Bývam na Vajnorskej ulici v blízkosti ulici Pri starej prachárni. Znervózňuje ma každodenný stereotyp večernej Vajnorskej. Len čo zájde slnko, objavia sa na ulici prostitútky.

Problém, ktorý vnímam, má dve roviny. Jednak je pre mňa viac ako trápne každý večer obchádzať nechcené „susedky“, ktoré čakajú na zákazníkov. Omnoho viac ma však rozčuľuje to, že často sfetované prostitútky majú pocit aj počas nočného pokoja spolu komunikovať. Inými slovami po sebe neustále vykrikujú, takže ak má človek otvorené okno, zobudí sa na každé „ziapanie“ týchto kreatúr.

To, že ma moje „susedky“ zvyknú osloviť, či nemám chuť „na fajočku“, na tom sa už niekedy aj smejem. Tragédia spočíva v tom, že spolu s prostitútkami sa po ulici promenádujú aj ich pasáci. Žiaľ, nielen promenádujú. Stáva sa už pomaly zvykom, že vysedávajú na schodoch vedúcich do vchodu domu. Je síce iróniou osudu, že sú zdvorilí, pretože mi vždy a bez rečí cestu k mojej nehnuteľnosti uvoľnia, pokojnejším ma tento fakt však nenecháva. Odomykajúc dvere totiž iba čakám, kedy mi jednu zavaliaa okradnú ma.

Je pre mňa šokujúce, že žijem v hlavnom meste štátu, v ktorom sa niečo takéto deje. O to katastrofickejšie vyznieva fakt, že miesto, v ktorom bývam, je definované ako širšie centrum.

Strašne by ma zaujímalo, ako sa na problém prostitúcie v meste pozerá polícia. Svojho času som mal ambície volať na políciu. Tá však argumentuje stále tým istým: prostitúcia sa veľmi ťažko dokazuje. Som hlboko presvedčený o tom, že kde sa chce nájsť riešenie, tam sa aj nájde. Ak by polícia dennodenne kontrolovala Vajnorskú ulicu a prostitútky spolu s pasákmi by pravidelne legitimovala (a robila si napr. štatistiku?), mala by perfektný prehľad o tom, kto a kedy a ako často sa tam nachádza. Čo je však dôležitejšie - moje „susedky“ by táto hra čoskoro omrzela. Verím tomu, že by to vzdali.

Zdá sa mi, že polícia riešenie tohto stavu nehľadá. Pozerajúc sa z okna môjho bytu je evidentné, že polícii aktuálny stav s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovuje. Presvedčenie, že prostitúciu dokonca ticho tolerujú, som nadobudol po tom, ako mi moja tentoraz skutočná a čestná susedka rozprávala nie tak dávny zážitok, ako na dvore - pod naším vchodom - „vyrušila“ pri práci prostitútku, ktorá práve „dávala“ policajtovi v uniforme...
Ing. Ronald Lupták, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA