Medzi školou a pôrodnicou vznikla na pôde pálffyovskej záhrady nová ulica (23.02.2006, 00:00)

Zochova ulica, ako ju poznáme dnes, sa vyvinula až v 19. a 20. storočí. Pred rokom 1930 sa volala z nedorozumenia Telocvičná. Jej dolný koniec na mieste neskoršieho kapucínskeho kláštora a jeho záhrady obývali v stredoveku remeselníci. Terajší úsek ulice siahal až do druhej polovice 19. storočia len po kríženie s dnešnou ulicou Podjavorinskej.

Najstaršou stavbou na Zochovej ulici je kamenný múr v jej hornej časti pri základnej škole, ktorý je pôvodným hraničným múrom terasovitej záhrady pri kaštieli grófa Mikuláša Pálffyho z polovice 17. storočia.

Najstarší z teraz stojacich objektov na tejto ulici je budova postavená v rokoch 1882 až 1884, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi pôrodnicou. Pri pôrodnici pôsobila aj škola pre pôrodné asistentky, či ako sa voľakedy hovorilo babice. Pôvodnú budovu postavil Ignác Feigler mladší. Ten istý staviteľ postavil asi o desať rokov neskôr aj budovu dnešnej Základnej školy na Podjavorinskej.

Obe budovy boli postavené tak, aby medzi nimi vznikla ulica, neskôr predĺžená ku Kozej ulici a pomenovaná pôvodne menom prešporského mešťana obchodníka a bankára Teodora Edla. Obe pôvodné budovy stáli na pôde bývalej pálffyovskej záhrady a ulicou medzi nimi bol umožnený priehľad na vtedy ešte stojacu nárožnú vežičku kaštieľa. Ulica ku kaštieľu pokračovala širokými schodmi. Iné široké kamenné schody viedli z úrovne nádvoria za terajšou základnou školou na terasu, kde na začiatku 20. storočia postavili meštiansku školu, od 50. rokov používanú priemyselnou školou.

Budovu pôrodnice na Zochovej ulici pred prvou svetovou vojnou Alexander Feigler rozšíril o moderné krídlo s pôrodnými a operačnými sálami. Budovu školy oproti v tom istom čase zvýšili o tretie poschodie, ktoré sa od pôvodných podlaží líši širšími oknami. Napriek istým zmenám oproti pôvodnej koncepcii sú stavby pôrodnice a školy s ulicou medzi nimi a s pôvodným oplotením dodnes vzácnym dokladom urbanizácie tejto časti bratislavského Starého Mesta na konci 19. storočia.